ENVIRO: Zámer zmenšiť NP Poloniny by bol podľa ochranárov v rozpore s Plánom obnovy

BRATISLAVA 7. júna (SITA) – „Namiesto trieštenia NP Poloniny a riskovania sankcií by mal štát hľadať riešenia, ako zvýšiť podporu pre NP a región, tak, ako to urobil pri hornej Nitre,“ uviedol Marek Kuchta z My sme les s tým, že nevôľu s týmto zámerom vyjadril aj Prešovský samosprávny kraj (PSK). Podľa Kuchtu zo sprístupnenej mapy zámeru od Správy NP vyplýva, že z NP Poloniny by po zmenách zostala asi len tretina územia. Výmera parku by klesla z 29 805 na 11 350 hektárov. Zvyšok by sa premenil na Prírodný park Poloniny – Nízke Beskydy, v ktorom platia menej prísne pravidlá pre ťažbu dreva a výstavbu. NP by sa podľa tejto mapy roztrieštil na jedno väčšie a tri menšie územia.

„Prezentovaný návrh vymedzenia národného parku nemôžem označiť ako odborný návrh. Ak odhliadnem od skutočnosti, že neboli predložené odborné argumenty a analýzy, prečo sa hranice vedú práve takto, tak tento návrh sa vymyká zaužívaným zásadám projektovania veľkoplošných chránených území. Jedno vysvetlenie, prečo tento návrh vyzerá práve takto, sa však ponúka - a síce, aby pozemky vyčlenené do prírodného parku zostali v správe Lesov SR a prioritou týchto lesov bola produkcia dreva,” povedal Marián Jasík z občianskeho združenia Prales.

Ďalším motívom rozbitia NP je podľa Kuchtu snaha časti neštátnych vlastníkov (urbárov) vyňať svoje územia z národného parku. Ide o ďalších zhruba 10 000 hektárov. „Odčlenenie od národného parku by však v ich prípade poväčšine neznamenalo zvýšené možnosti ťažby dreva, pretože práve ich územia z veľkej časti spadajú do ochranného pásma vodárenskej nádrže Starina, kde platí prísnejšia ochrana lesov,“ uviedol Kuchta a doplnil, že celý terajší NP je v území NATURA 2000, čo je tiež spojené s obmedzeniami hospodárenia.

Kuchta spresnil, že zrušenie veľkej časti národného parku je v rozpore s viacerými cieľmi a už realizovanými míľnikmi, na ktoré už Slovensko a aj samotný NP Poloniny zobrali peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. „Národný park použil 1,3 milióna eur na výkupy pozemkov a ďalšie peniaze na rekonštrukciu terénnej chaty, ďalšie subjekty v regióne tiež čerpali alebo čerpajú prostriedky, pri týchto ide o celkovo alokovaných 8 miliónov eur. Spätné zmeny už realizovaných opatrení z Plánu obnovy už nie je možné robiť,“ povedal Kuchta s tým, že v takom prípade by Slovensku hrozili sankcie alebo vrátenie peňazí aj z iných častí Plánu obnovy a mohlo by ísť o stovky miliónov eur. Podľa Kuchtu je právne možné východisko len jedno, a to zachovanie NP Poloniny. „Ak nemá štát riskovať sankcie či vrátenie dotácií, národný park nemôže byť zrušený alebo jeho veľká časť preklasifikovaná na prírodný park,“ konštatoval Kuchta.

Na zachovaní národného parku má záujem aj PSK, nakoľko do územia už investoval nemalé peniaze. Išlo napríklad o 12 miliónov eur do výstavby cyklotrás, vznik 200 lôžkových kapacít a 30 pracovných miest v ubytovaní. „PSK si mohol vybrať úplne iné územie, ale vybral si práve toto, pretože je tu unikátny národný park. Má obavu, že keď sa zníži stupeň ochrany a zmení sa hospodárenie, tak celá táto aktivita v tomto území sa minie účelu. Ak územie stratí jedinečnosť, tak sem neprídu turisti,“ citoval zo zápisnice zástupca PSK Ján Kocák.

Na záver Kuchta konštatoval, že rozbitie národného parku Poloniny nemôže byť cestou pre toto územie. Naopak, štát by mal hľadať cestu, ako do Polonín investovať. Podľa neho sú cyklocesty a navýšenie chýbajúcich ubytovacích kapacít a s nimi spojených pracovných miest dobrým príkladom. Zlepšenie infraštruktúry a služieb národného parku dnes takisto ponúka obrovské rezervy. Jedno z riešení môže byť podľa neho aj v podpore ekologického poľnohospodárstva v regióne.