REVÚCA: Takmer všetku ťažbu dreva v Národnom parku Muránska planina určovala v tomto roku kalamita

BANSKÁ BYSTRICA 8. novembra (SITA) – Uviedol to riaditeľ Správy NP Muránska planina Ján Šmídt s tým, že pôvodne chceli vykonávať plánované opatrenia na postupné znižovanie zastúpenia smreka a zvyšovanie stability porastov prostredníctvom upravovania ich štruktúry. V tomto roku však ťažbu v NP predpisuje lykožrút, čomu je na príčine aj vlaňajšie mimoriadne sucho.

Takzvaná bezzásahová zóna A predstavuje 41 % územia NP Muránska planina, na ostatnom území sa hospodári. Podľa štúdie, ktorú vypracovala Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO), by sa v obhospodarovanej časti NP Muránska planina malo na pozemkoch vo vlastníctve štátu ročne vyťažiť priemerne približne 36-tisíc metrov kubických dreva. „V skutočnosti v roku 2023 do konca októbra bolo vyťažených 28 578 metrov kubických dreva, takže do konca roka by sme sa mali dostať približne na číslo prognózované TUZVO,“ popísal ťažbu riaditeľ.

Zonácia národného parku je nástrojom na rozlíšenie častí národného parku, v ktorých sa uplatňuje k starostlivosti o les rozdielny prístup. V bezzásahovej zóne A, kde prevažujú prirodzené lesy, sa nehospodári. „Tento rok sme tam do konca októbra zaevidovali kalamitu v objeme 18 592 metrov kubických, ktorá sa nespracuje. Drevo ostane prírode, bude sa tam po desiatky rokov rozkladať, viazať uhlík a bude slúžiť stovkám druhov hmyzu, húb a iných organizmov, ktoré sú viazané práve na tento substrát,“ objasnil Šmídt.

V zónach B a C sa hospodári. Jedným z cieľov hospodárenia je znižovanie zastúpenia smreka, ktorého je v týchto zónach viac, ako je prirodzené. „Aj mimo zóny A plánujeme kvôli ochrane druhov, napríklad hlucháňovi hôrnemu alebo fuzáčovi karpatskému, ponechávať časti porastov s nespracovanou kalamitou. To v prípadoch, ak by vykonaním takejto ťažby malo dôjsť k poškodeniu ich biotopov. Kvôli konfliktu s povinnosťou vyplývajúcou zo zákona o lesoch však bude musieť ponechaniu nespracovanej kalamity v zónach B a C predchádzať rozhodnutie orgánu ochrany prírody o zákaze alebo obmedzení takejto činnosti,“ doplnil riaditeľ.

Národný park Muránska planina bol vyhlásený 23. septembra 1997 s účinnosťou od 1. októbra 1997. Správcom štátnych lesných pozemkov na území národného parku boli Lesy SR, š.p. Územná ochrana v najprísnejšom stupni bola zabezpečená prostredníctvom prírodných rezervácií o celkovej rozlohe 2 607,98 hektárov, čo bolo približne 13 % územia národného parku. V apríli 2022 vznikla Správa NP Muránska planina ako samostatná príspevková organizácia, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody. Od podniku Lesy SR, š.p. a Slovenského pozemkového fondu bola v dvoch etapách delimitovaná na túto organizáciu správa pozemkov v národnom parku vo výmere vyše 16-tisíc hektárov. Od októbra 2022 platí zonácia NP Muránska planina. Lesné porasty sú rozdelené do zón A, B a C. Zonácia národného parku je nástrojom na zavedenie diferencovaného prístupu k starostlivosti o chránené územie.