Sme rodina kritizuje zákon o zonácii, rezort hovorí o nevyhnutnosti a benefitoch

BRATISLAVA 23. augusta (SITA) – Týka sa Veľkej Fatry, Polonín a Slovenského krasu. Hnutie tvrdí, že by poškodil ľudí, ktorí žijú a pracujú v daných regiónoch. Rezort naopak uviedol, že národné parky, ktoré prešli zonáciou, sa stali jedným z pilierov ekonomického rozvoja daného regiónu. Chránené územia podľa neho v lete zdvojnásobia tržby ubytovacích zariadení.

Podľa Sme rodina zákon nebol odkonzultovaný s vlastníkmi pôdy ani so starostami, a porušuje Ústavu SR. Predseda hnutia Boris Kollára dnes informoval o žiadosti z dotknutých regiónov o zastavenie procesu, ktorú podpísalo 33 primátorov a starostov. „V rámci zákona majú byť zriadené národné parky z obcí, ktoré majú doslova odsúhlasiť zonáciu národných parkov, títo starostovia nedostali ani priestor vyjadriť sa, iba na záver dostali papier, že už je to urobené,“ vyhlásil dnes predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta. S prevodmi pozemkov podľa jeho slov nesúhlasia ani vlastníci pôdy. Ďalším argumentom je vyberanie vstupného do národného parku vrátane služieb sprievodcu. „Obce s týmto návrhom prídu o obrovské peniaze z daní, ľudia prídu o prácu, nebudú môcť vstúpiť na vlastné pozemky. A v neposlednom rade sa na tom nabalí určitá skupinka ľudí, mimovládok, ktoré majú prepojenie na Ministerstvo životného prostredia SR,“ dodal. Zároveň mu chýba aj analýza dopadov zákona na verejné financie.

Politická strana Demokrati v tejto súvislosti zdôraznila, že dôsledkom zastavenia zonácie by bol okamžitý koniec predbežnej ochrany a nástup komerčnej ťažby dreva v národných parkoch. „Hnutiu Sme rodina nejde o regióny, avšak o záujmy konkrétnych firiem benefitujúcich z drancovania slovenskej prírody,” vyhlásil bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Z doterajšieho modelu neudržateľnej ťažby podľa neho nemali regióny žiaden úžitok. „K drevu sa dostávali vždy len veľkí hráči a nikdy nie miestni spracovatelia. Napríklad okres Revúca pri Muránskej planine stratil od roku 2011 skoro 10 percent obyvateľov," zdôraznil expert Demokratov na životné prostredie Kiča.

Zároveň bývalý štátny tajomník pripomenul, že všetci ministri za Sme rodia podporili v júli 2022 na vláde zonáciu Muránskej planiny, pričom procesy v troch ostatných národných parkoch sa vedú podľa identických princípov. „Tými sú postupný nábeh najprísnejšej ochrany až v priebehu desiatok rokov, nezvyšovanie stupňa ochrany na súkromných pozemkoch a zabezpečenie dreva pre obyvateľov na palivové účely a miestnych spracovateľov,“ uzavrel Kiča.

Podľa envirorezortu má Slovensko v súčasnosti zazónovanú tretinu národných parkov (NP), pričom jej realizáciou sa polarizácia verejnosti skončila. „Zonácie sú absolútnou nevyhnutnosťou pre určenie jasných pravidiel v najvzácnejších oblastiach Slovenska. Dobre fungujúce národné parky sú dnes pilierom rozvoja regiónov v zahraničí aj na Slovensku. Generujú nové pracovné miesta, efektívnejšie chránia prírodné dedičstvo krajiny a predovšetkým vyhlásením zonácie končia dlhoročné spory o správu územia,“ informoval hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Zonáciou už prešli národné parky Muránska planina, Slovenský raj, dávnejšie tiež Pieninský národný park. „Najaktuálnejší príklad pozitívnych prínosov zonácie je NP Muránska planina. Zonácia začala platiť v októbri 2022. Všetci vlastníci, správcovia, užívatelia, návštevníci a podnikatelia získali po takmer dvadsiatich rokoch právnu istotu a jasnú koncepciu, ako sa bude národný park využívať. Nepotvrdili sa ani medializované obavy z masívnych strát pracovných príležitostí v lesnom hospodárstve,“ vysvetlil Ferenčák. V NP Slovenský raj zase podľa jeho vznikajú nové pracovné pozície aj vďaka ekoturistickým aktivitám, ako splav Hornádu či ferrata Kyseľ. Národné parky podľa neho vytvárajú nové pracovné miesta s pridanou hodnotou a pomáhajú vytvárať nové pozície aj nepriamo.

Rezort tiež poukázal na to, že podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky sú chránené územia oblasťami s vysokým ekonomickým potenciálom. „Na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie. Vyšší priemerný stupeň ochrany má pozitívny vplyv aj na tržby ubytovacích zariadení v okolitých územiach,“ doplnil. Štatisticky významný pozitívny efekt chránených území na tržby ubytovacích zariadení sa podľa neho potvrdil aj pre zimné mesiace.