Primátor Abel upozornil na vážnu situáciu v Čiernom Balogu súvisiacu s podkôrnikovou kalamitou

V dôsledku podkôrnikovej kalamity a napadnutiu značnej časti lesov v okolí obce Čierny Balog v Breznianskom okrese, sa má vyťažiť viac ako 1 mil. metrov kubických drevnej hmoty.
RIMAVSKÁ SOBOTA 7. marca (SITA) – Na výjazdovom rokovaní Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v Rimavskej Sobote o mimoriadnej situácii informoval krajských poslancov primátor Brezna Tomáš Abel s tým, že žiada vládu aj kraj, aby urýchlene riešili prijatie jasných a termínovaných opatrení na ochranu životného prostredia, vôd, bezpečnosti, dopravy a ochrany zdravia a majetku obyvateľov. Župan Ondrej Lunter prisľúbil v tejto vážnej situácii pomoc.

„Už v súčasnosti tu prebieha ťažba dreva a v nasledujúcom období je tu predpokladaný výrub viac ako jedného milióna kubických metrov drevnej hmoty v balockých lesoch, čo bude mať za následok nielen výrazný zásah do cestovného ruchu v okrese Brezno, ale aj ďalšie následky,“ konštatoval primátor a konkretizoval, že na základe následnej ťažby má obcou Čierny Balog denne prechádzať viac ako 100 kamiónov plne naložených drevnou hmotou.

Abel žiada o zapojenie vedenia BBSK do tohto problému, lebo pravdepodobne nastane aj ohrozenie majetku BBSK, keďže budú tieto kamióny jazdiť po cestách v správe kraja a stav ciest po tejto kalamite môže byť naozaj veľmi zlý. „Zapojíme sa do toho všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii a podporíme región v riešení tejto situácie,“ uviedol k vážnej situácii predseda BBSK Lunter.

V obci Čierny Balog majú podľa jej starostu Michal Vetráka strach hlavne z toho, že prídu o významné pramene v obci. „Ak títo ľudia prídu o vodu, ak nebude dostatočne regulovaná doprava, môžu sa stať nehody a budú ohrozené životy a zdravie obyvateľov. Toto by sme chceli čo najviac eliminovať, pripraviť sa na to, urobiť opatrenia s jasnými cieľmi, aby sme tomuto predišli,“ dodal primátor Brezna.

Abel tiež informoval, že 13. marca o 15:00 sa v kultúrnom dome v Čiernom Balogu uskutoční mimoriadne rokovanie zastupiteľstva k tejto problematike, na ktorom sa zúčastní aj minister pôdohospodárstva, minister životného prostredia, inšpekcia životného prostredia, zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku, podniku Lesy SR, zástupcovia viacerých občianskych združení, poslanci z Brezna. „Bol by som rád, keby aj za náš kraj tam z vedenia mohol niekto prísť a vyjadriť sa k tejto situácii,“ dodal primátor.

Podľa krajského poslanca Romana Malatinca je situácia veľmi vážna a ohrozuje aj CHKO Poľana, lebo sú vážne ohrozené smrekové lesy. „Na spracovanie do roku 2024 prešla náhodná ťažba v objeme 389-tisíc metrov kubických, čo predstavuje nárast nespracovanej ťažby a ohlásenej náhodnej ťažby v porovnaní s rokom 2023 viac ako o 235 percent. Táto skutočnosť potvrdzuje prognózu lesníckej ochranárskej služby o gradácii podkôrneho hmyzu na smreku práve z dôvodu, že nespracovaná poškodená drevná hmota je optimálnym zdrojom na premnoženie sa a šírenie podkôrneho hmyzu a ďalšie zvyšovanie objemu náhodnej ťažby z dôvodu pôsobenia tohto škodlivého činiteľa,“ objasnil poslanec.

„Prognóza vývoja náhodnej ťažby pôsobením sekundárnych škodlivých činiteľov lykožrút smrekový bude úmerná zásobe dreva v smrekových porastoch nad 60 rokov, teda porastov, ktoré sú najvýznamnejšie poškodzované lykožrútom smrekovým,“ uzavrel Malatinec.


Forfatterindlæg SITA
Du vil måske også være interesseret i
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.