ENVIRO: Rozklad ochrany životného prostredia pokračuje cez novelu EIA zákona, tvrdia enviroorganizácie

Navrhovaná novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) z dielne envirorezortu je ďalším krokom k znižovaniu štandardov ochrany životného prostredia. Zhodujú sa na tom mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke k zákonu.
BRATISLAVA 13. februára (SITA) – Ministerstvo životného prostredia prichádza podľa nich s návrhom, ktorý narúša základné demokratické princípy v tejto oblasti rozhodovania, spôsobuje chaos v legislatíve, no predovšetkým výrazne znižuje ochranu životného prostredia pri povoľovaní veľkých stavieb.

Spolu 28 mimovládnych organizácií a iniciatív dnes zverejnilo hromadnú pripomienku k novele zákona o EIA. Sú medzi nimi organizácie ako Via Iuris, WWF Slovensko, Klimatická koalícia, Združenie Slatinka, Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme-CEPA, Lesoochranárske zoskupenie VLK či Inštitút pre ochranu prírody. Novela podľa nich vytvára chaos v legislatívnom prostredí a vylučuje verejnosť aj obce z dôležitých častí procesu. Poukazujú na to, že napriek tomu, že ide o kľúčový zákon v tejto oblasti, jeho zmena je opäť bezdôvodne v zrýchlenom konaní. „Predkladaná novela je ďalšou ranou pod pás pre práva verejnosti a pre ochranu našej prírody. Bežní ľudia aj samosprávy prichádzajú o dôležité informácie. Návrh vypúšťa ich účasť v zisťovacom konaní, známom ako ‚malá EIA‘, ktoré však je kľúčové pre ďalšie posudzovanie stavieb. A to všetko v hrubom rozpore s právom EÚ a tiež s Aarhuským dohovorom,” povedala advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.

Mimovládky zároveň upozorňujú na to, že už teraz je jasné, že onedlho bude musieť byť EIA novelizovaná znova v súvislosti s dlho očakávanou stavebnou reformou. Takýto nekoncepčný prístup vnáša podľa nich do povoľovania veľkých stavieb neprehľadnosť, nepredvídateľnosť a chaos. Problémom to bude tak pre investorov, ako aj pre úradníkov a verejnosť, ktorí nebudú absolútne vedieť, ako pri povoľovaní jednotlivých činností postupovať.

Asi najvýraznejšia zmena v novele sa týka zisťovacieho konania. V tejto fáze sa určuje, ktorý projekt pôjde do samotného procesu posudzovania, a ktorý z hľadiska životného prostredia posudzovaný byť nemusí. V tejto časti je v podstate vylúčená verejnosť aj obce, ktoré nemajú projekt priamo na svojom území, poukazujú mimovládky. Účasť verejnosti, odborníkov a obcí, ktoré projekt ovplyvní, je pritom dôležitou súčasťou celého procesu, pretože práve v zisťovacom konaní dochádza k upozorneniu na škodlivosť projektov. Príkladom je zámer stavby golfového ihriska v ochrannom pásme Nízkych Tatier. „Významnú úlohu v procese vtedy zohral Inštitút pre ochranu prírody z Banskej Bystrice, ktorý upozornil na vplyv na významné chránené územia v okolí, keď sa kompetentné štátne inštitúcie k tomu postavili mimoriadne laxne. Ak by platil navrhovaný zákon, dnes by tu golfové ihrisko stálo, chránené mokrade v území európskeho významu by prichádzali o vodu, natekali by do nich chemické látky a postupne by zanikli a časť regionálneho biocentra Chraste by bola zničená hneď,” uviedol Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.

V neposlednom rade zákon mení informovanie verejnosti. Odstraňuje povinnosť zverejnenia informácií o projekte na úradnej tabuli, čo znemožňuje obyvateľom, najmä v dotknutých obciach, aby sa oboznámili s projektom alebo k nemu vzniesli svoje pripomienky. Podľa nových pravidiel tak obyvatelia budú vedieť oveľa ťažšie ovplyvniť výstavbu škodlivých projektov v ich okolí, upozornili mimovládky.


Forfatterindlæg SITA
Du vil måske også være interesseret i
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.